Early Life and Cultural Roots
Okiuyama Gwaain, born in 1920 in Hong Kong to a Japanese
father and a Tibetan mother, embodied a unique confluence of East Asian
cultures. His formative years were spent in Kolkata, India, where he immersed
himself in Bengali, Sanskrit, and English languages. This multilingual
foundation laid the groundwork for his future contributions to literature
across linguistic boundaries.
Academic and Professional Pursuits
Gwaain pursued a degree in engineering, a field that honed
his analytical skills and precision. Despite his technical background, his
passion for literature remained undiminished. He eventually retired from his
engineering career, dedicating himself entirely to literary endeavors.
Journey into Nepali Literature
In 1947, at the age of 27, Gwaain relocated to Darjeeling,
India, a region with a significant Nepali-speaking population. There, he
encountered Parasmani Pradhan, a prominent figure in Nepali literature. Recognizing
Gwaain's linguistic prowess and philosophical depth, Pradhan encouraged him to
translate Omar Khayyam's "Rubaiyat" into Nepali. Despite not yet
mastering the Devanagari script, Gwaain completed the translation in Roman
script within seven days. Pradhan later transcribed it into Devanagari, marking
Gwaain's inaugural contribution to Nepali literature
Literary Contributions
Gwaain's literary oeuvre spans poetry, novels, translations,
and essays. His works are characterized by philosophical introspection,
spiritual themes, and a fusion of Eastern and Western literary traditions.
Original Works:
- Nagbeli
(1970): A novel exploring metaphysical themes through a serpentine
narrative structure.
- Sunakhari
(1978): A poetic novel that delves into spiritual and existential
questions, earning him the prestigious Sahitya Akademi Award .
- Chitralekha
(1958): A poetry collection reflecting on art, beauty, and the human
condition.
- Bhav
Sambhava (1962): A compilation of poems emphasizing emotional and
spiritual awakening.
- Anamika
(1965): Poems focusing on the human experience and the quest for
meaning.
Translations:
- Rubaiyat
of Omar Khayyam: Translated into Nepali, introducing Persian quatrains
to Nepali readers.
- Julius
Caesar: Shakespeare's classic rendered into Nepali, bridging Western
drama with Nepali audiences.
- Gitanjali:
Rabindranath Tagore's Nobel-winning poetry collection translated into
Nepali.
- The
Old Man and the Sea: Ernest Hemingway's novella brought to Nepali
readers through Gwaain's translation.
- Other
Works: Translations of works like "Mera Deshwasi,"
"Tatma Tarangko Geet," and "Him Hansini" further
showcase his dedication to cultural exchange.
Philosophical and Stylistic Approach
Gwaain's writings are deeply influenced by Buddhist
philosophy, particularly the concepts of impermanence and the nature of self. His
poetry often employs symbolic language and metaphors, requiring readers to
engage in introspective contemplation. Critics have noted his unique style,
blending lyrical prose with philosophical depth. For instance, in his poem
"Batua," he writes:
"I have buried my earth of soil
Underneath the soil itself
Upon my own epitaph
That flickering lamp, dear
I have extinguished it myself."
Such verses exemplify his exploration of self, existence,
and the transient nature of life.
Critical Reception and Legacy
Gwaain's works have been both celebrated and critiqued. While
some critics lauded his innovative approach to Nepali literature, others found
his metaphysical themes challenging. Nevertheless, his contributions have been
instrumental in expanding the horizons of Nepali literary discourse. His
ability to write profound Nepali literature, despite it not being his mother
tongue, stands as a testament to his dedication and talent.
Later Years and Passing
In his later years, Gwaain continued to write and contribute
to literary journals and publications. He passed away in 1993, leaving behind a
rich legacy that continues to inspire writers and readers alike.
Conclusion
Okiuyama Gwaain's journey from Hong Kong to the heart of
Nepali literature is a remarkable tale of cultural integration, linguistic
mastery, and philosophical exploration. His works serve as a bridge between
cultures, languages, and philosophies, enriching the tapestry of world
literature. As a non-native Nepali writer, his profound impact on Nepali
literature underscores the universality of human experiences and the power of
words to transcend boundaries.
देवालय घनघोर वरखा तिमिर-अन्ध-तमासा दूर देवालय बसेको थिएँ, पूजाका डालो, सजाई जतन आशा-मिश्रणसँग ; बिति ता गयो अर्घ्यको लग्न देवालयमा पुरोहित आएन । पूजाको क्षण टर्दै गयो पूजासामग्री सब, विफल भयो मनको आशा मनमै मर्यो घोर उपेक्षामा तप्त-आँखि-जल चुहुन थाल्यो । तब त्यही क्षण सुनें बज्र-निनाद भएका कर्णकुहर छेडेर विद्युतपतन भूकम्प-चलन देवालय ध्वंसेर नाश भयो जलेर ; त्य्यसपछि, प्रलय शेष भएको थियो आकाशवाणी गम्भीर स्वर- हेर् अन्तर्दृष्टि खोली अहै मूढ तेरो नै अन्तस्थल अन्तःसत्त्वमध्ये रैछन् देवता तेरो विराजमान भएर । |
ज्वलन आज फागुनमा- दिन-शेष उडन्त बतासमा पङ्ख झर्दै छ शिमूल-शिखरका कानन-प्रान्तर चतुर्दिशा- छरिएर उड्दै छ अस्फुट भावना नीडाभिमुखी विहङ्ग कलरवमा । भयो नि अहिले फर्कने समय- प्रेम-वितानमा पुषप-सौरभले जीवन दलेर सुगन्धित देहले सुवासित मनले मरण-दूतीका साथ । तैपनि किन आज असमय कज्जल मेघका विद्युद्भेलामा विस्मृत मेरो गुप्त व्यथाका असीमको दिशामा झरेको थियो- झरेर आकाश-पाथारमा हलो जोतेर ! त्यति बेला कुन्नि को आएर मेरो पछाडिबाट छोपिदियो मेरा आँखा दुई कोमल कर, मैले उसका, दुबै हात समाती तानेर ल्याएँ काखमा ढाली खितिति हाँसेर बसिहाली ऊ- कमल-कलि-मेरो अङ्कमाथि, भनी, उसले अपार आह्लादले- 'किन छौ तिमी, अँध्यारो चन्द्र ! बसेर रहेका यसरी उदास चित्र आएकी छु म तिम्रो अन्धकार मेरो प्रोज्ज्वल छायामा तानेर लिन ।' 'होइन-होइन, हे अभ्यागता ! तिमी ता भयौ, अहिले मेरी मेरो छायाको 'शश' म भएँ घूस र धरामा पूर्ण शशाङ्क ।' त्यसपछि, दिनको पिठ्यूँमा दिनान्तर चढी शब्दहरु शिरमाथि ग्रीष्म-वर्षा बोकी गइगए निरन्तर अव्याहत स्रोतले,- ऊ हिंडी,- गई बहुदिन भए माटाका डाकले । तर, बुझ्न सकेको थिएन मैले त्यति बेला कमल-कलिका कोमल कथा तरुणी प्राणका सजल सलज्ज व्यथा ; मात्र, आज जीवन दिनान्तमा उठ्छ जागेर अन्तरमाझ उसको छाया-संश्लिष्ट मेरो यो उज्ज्वल आभा । |
ज्योतिष्पातजीवनको दैन्य-पीडित दशामा थोत्रो गतिले घुम्दै हिंड्दै थिएँ जीर्ण-शीर्ण-वसन मलिन वेश (च्यातिसकी झरेको लुगामा मलिन वेशले ) विश्व हाट— कतिन विपणीका भीड आफ्नै मन,— तब एकदिन, देखें— सूर्यकिरणले टल्काउँदै गरेको सानो द्रव्य एउटा पङ्कमाझ, मैला नालामा ; मनमा सोचें, हुन सक्छ केही अमूल्य निधि हीरा,-मणि, माणिक्य साजमा ; दारिद्रय पीडनको लुब्ध मन मुग्ध भयो चोरलेझैँ चौदिशा हेरेर हातले टिपें, हिलोमा पसेर नालाका फोहरले मलिन वेश अझ घृणित गरेर। कौतूहलवश मानिसका भीड चापेर आए मलाई घेरेर,- “ अहै दरिद्र, के धन पाएस् सुँगुर जस्तो नालाका मैलले जीवन लिपेर“ (दलेर) मुठी खोली दिएँ मैले देखाई जे थियो हातमा इतस्ततः गरेर हाँसे भुडी फुटुन्जेल परिहास गरी, सबैले हेरेर; ‘अहो मूर्ख ! तेरो अहोभाग्य, पाएछस् जीवनमा जीवनको मोल भित्केको काँचको एउटा टुक्रो कसैले फाली हालेको’ (दिएको) छातीमा चेपेर, बोकी हिंड्छु त्यसैलाई त्यही भित्केको काँचको अंशलाई बुझ्न यति मात्र सकेको छु मः- धूलाका धराका कल्मषमाझ जीवनमाथि ज्योतिर्मयका ज्योतिष्पात भए सर्वाङ्ग जीवन,- भित्केका काँचका टुक्रा जस्ता फोहोर नालीमा, अमोल हीरा झैँ उठ्ने छ नैं उज्ज्वल भई । |
ग्रीष्मव्यथाआज मध्याह्न खर-रौद्र तापले आम्रमञ्जरी सुकि ता हाले जुन फूल फुलेकमा थिए प्रभात फूल वितान ती पनि, ओइलिएर निहुरिरहे, आकार-प्रान्तर वन वनान्तरमा मात्र, रौद्र-प्रताप धरणीका अञ्चलमाथि छरिएर रहन्छ खालि मूर्छाहतको निरर्थक प्रलाप ; यी जून जीवनको जरामा यन्त्रणा उपक्रम खोज्ने कहाँ कसको हातमा रैछ यसको व्यथा उपशम ! तर, जान्दछु,- आउँदी छ विभा निःशब्द चरणपात धरणीतल रौद्र विहीनता नीर-द पछाडि अश्रु-नीर-सिक्ता थिई यी जो बसेर फूलका व्यथाका गंभीर सन्तापमा व्यथा-निरामय लिएर । |
अपेक्षाविजन वनका बाँसुरीका डाक उडेर आएछ, उत्तर पवनमा चित्त-देह आकुल गरेर- अँध्यारोमा, अवगुण्ठत तानी पुष्प-माला सह सुरभित शरीर रमण-आतुर रमणी ऊ जाँदै छे होला कसको अभिसार । पूर्व गगनका मसृण चन्द्र कृष्ण,-पक्ष रात चियाउँदै हेर्छ पृथिवीतिर हिंड्छे को ऊ आँचल छरेर सुगन्धसुरभि पछाडि, सिञ्चन गरेर उत्तर-समीरण- वेग उत्तर- आयन दिक्; कसको अशरीरी कायाको सुवासले व्याकुल भई उठ्छ मन मांसल देहको अति अभ्यन्तर, यो जो अहो ! कुन अभिसारिका बहँदै गई मेरो छेवैबाट । त्यही अ-रुप देहको सुबासमा आकुल भएर उठ्छ प्रण त्यही अ-रुपाको अरुप भावनामा मिश्रित भएर दूरागत, बाँसुरीका तान मन उडाई, लगिदियो माटाको शरीर रह्यो स्थविर उपेक्षाले छाडेर, माटाको सङ्गीत अनि मधु-मालतीका सुमधुर घाण । वंशवनका निविडमा मरीमरी, जूनकिरी उडेर खोज्दै छन् उसैलाई, छरिएर चारैतिर पूर्ण प्राण मेरो, चूर्ण भएर बतास- आकाशमा जाँदै छ उडेर । मेरो अभिसार आउँछे ऊ कहिले मलाई कि चिरोन्मुख भई रहनै पर्छ पर्खेर । |
उन्नति-प्रगतिशाश्वत आकाशमा नील-नीर-सागरमा वसुधाको वक्षमा थियो जुन दीप्त प्राणज्वालाले घोर प्रदीप्त त्यही नै थियो, अवचेतनाको ओष्ठ-धार -घोर सुषुप्त । तब, एकदिन-स्वमहिमा जगाई लियो त्यसले एक अलस अङ्गलाई सृष्टिको मूलमा गरेनलाई स्व-अभिव्यक्ति व्यक्त, चेतना-शिकड त्यही मानिसको मृण्मय देहमा सर्वाङ्ग वेह्री पस्नेबित्तिकै अघिसरी गयो मनुष्य, आरोहणको लागि सिंहासनमाथि आसीन छन् जहाँ विश्वचित्त । यो ऊर्ध्व, गतिमा आरुढ मृण्मय मनुष्य अभिरञ्जित भयो, पायो एक अव्यक्तको व्यक्तित्व । मानिस जान्छ हिंडी, हिँडी जान्छ उच्चदेखि उच्चतर उसको, व्यक्तित्व अघि बढी जान्छ महिमादेखि महिमान्तर, ईश्वरको शेष ऐश्वर्य गरेन वरण महत् माहात्म्य ; श्री, कीर्ति, वीर्य, ज्ञान वैराग्य अनि माहात्म्य यी षड् ऐश्वर्यस्थान नाघेर जान्छ मनुष्य जब ऊर्ध्व नतिले प्रणति चढाउन त्यही नै हो उन्नतितथ्य ; माहात्म्यपीठमा मानिस पुग्नुअघि ‘उन्‘ जहाँ हुन्छ ‘नति ‘, मात्र त्यहींसम्म, हुनेछ उन्नति, त्यस उपरान्त महात्म्यजडित, ऐश्वर्य-अन्वित रहन्छ ईश्वरलीन ईश्वर भएर । तर प्रगति मात्र गतिका गति, गतिका धावन निर्धारित दिशाहीन मृत्तिकापथ ल्याउँछ त्यसले प्रवृत्तिका परिवर्तन गर्नलाई विमूढ जीवन । |
खण्डचित्रगिरि-वक्ष-विदारी उन्मत्त निर्झर हिंड्दै-हिंड्छ सागर-सन्धान मत्त पदचापले पथका विपाकले पथमै हराउँछ कसले जान्दछ कुन विशद विषादले; त्यो निर्झर छैन छैन त्यो निर्झर मात्र, मेरो व्यथित श्रवणमा आउँछ उडेर हाहाकार-ध्वनि उसको श्रावण वर्षणभर । गन्ध-वितानका पङ्खमा चढेर – वसन्त व्याता चल्दै छ उडेर – मनमा हुन्छ मानो मेरो विस्मृति छोपेर त्यो पनि ता हराइहाल्छ वैशाखी हुरीका प्रकोप चढेर हृद्-आशाले कुन्नि कुन भग्नमनोरथ ; गन्ध-मृदुल त्यो वसन्त छैन, ना-इँ सुगन्ध-सुरभि ना-इँ ! तपनको तापमा तप्त गगनमा दिगन्तको उसपारदेखि आउँछ कज्जल बादल पहाड बनेर अत्यन्त रोषले ढाल्नलाई स्निग्ध नीर यो धरणीको दग्ध वक्षमाथि अति नै मायाले – ; आएर विहङ्ग अङ्गनमा टिपेर शेषका दुई एक क्षुद्र कणिका फर्कन्छ नीड सान्ध्य दीपहरु बल्न थाल्छन् द्वार-वातायन तर त्यहाँ विनीत विभाको सुप्त सभामा ऊ जो ना-इँ – ऊ ता ना – इँ ! |
क्षणिकस्मृतिखाताका पुराना पानाका छातीमा कोरिएको हो यो मेरो अति नै पुरानो कथा,- त्यो दिन-प्रभात प्रभाको रश्मिरथमाथि हर्षले चढी नाच्दै आएकी थिई मेरो प्राङ्गनमा नवयौवनामता एउटी किशोरी कन्या ; निरुज्ज्वल प्राङ्गनमा कसो-कसो भएर मन-शरीर मेरो विधौत गरेर बगी गयो भल किरण कोलाहलका मानो श्रावरता श्रावणमा स्फीतकाया सप्तकोसी वन्या । मुक्तकवरी जसो, केलिरता शवरी गौरावयवा कुम्कुम लाली गालामा मसीना लुप्तप्राय खाल्टा दुई मानो, चञ्चल जलमा दुई साना हराउन आँटेका भुमरी । कज्जल-नयना, शयन मग्ना स्वप्नातुर पूर्णिमा जुनेली चरण-शरणमा प्रस्फुटित भई उठेका थिए आवेग-विह्वला चम्पा चमेली । भावाक्रान्त मनले मेरो स्नेहाकुल भएर छोइदियो केशपाश ममताको टाँङोले नाची-नाची भई ऊ हिंडी मुसुमुसु हाँसेर । |
अनुभूतिस्मरण छ-, त्यो रात, अलकन्दा मन्द गतिले नाच्दै हरित शिखर्, चपला चालले हिंडेकी थिई मानो कसको आशामा ; लागेका थिए नील गगनमा शुभ्र मेघमेला शुभ्र जोत्स्नामा उत्कण्ठित थियो विभोर वासनाले कमल-मुकुल उत्पल नीरमा । अलकनन्दा आइपुगी त्यहाँ केही नै पाएकोजसो आफैलाई लुटाई छरिएर झरी तरङ्ग उच्छ्वासले सरी छातीमा त्यसकै तीर तृण आसन बसेको थिएँ म जुनेली गोपन मौन मुखर विश्वकविको चरण मूक-छन्द उनका, लास्य लय आनन्द भङ्गिमाले नाच्दै उठयो हृदयमा मेरो जीवन विभोर गरेर छन्दविमूढ, भएर मानो जन्म लिएछ पद्मले त्यही, त्यो रातका छन्दका छन्दका चटक बोध-विमूढताले- मेरो जीवनका ठेल्दै-ठेल्दै मलाई पुर्याउँछ कोमल कठोर धराको आवेशमा छन्द लयको बोध अनुभवले विश्वकविका मर्म खोज्न- -संसारमा । |
अकृतकामएक्लै म हिँड्दछु घुमी पर्वत कन्दरा नाघी चिच्याउँदै हेर्छु तिमी कता रहेछौ लुकी ! फाल हाली समुद्रमा रत्नगर्भा-गर्भमा मणि-माणिक्य मोतली कति रत्न देखें मानिसका भीडमा नाना रुप भट्टाएँ आकाशपथमा हिंडी महाशून्य छामें केही पनि राखिनँ बाँकी । तिमी प्रेममय भनी सुनेकी थिएँ तर जनम अवधिको यो खोजीमा प्रेम न भेट्टाउन सके ; तिमीप्रति मेरो अनुराग जसको निम्ति गरें मैले सर्वस्वत्यांग वैराग्य-व्यसन फालिदिएँ सब आभूषण जीउभरी धुनीबाट कालिमा दलें कुरुप भएर तिमी अरुपलाई भेट्टाउँछु भनी कति न गरें । तिम्रो अनुहार कहिले पनि छुइनँ देखेको देखें भने, चिन्ने पो कसरी यही रै'छ लिखत यो अभागीको । तैपनि, हे अचिन, अजान ! तिम्रै प्रेममा बौलाहा भएर घुमी हिंड्छु एक्लो तिम्रै शुभ नाम जपेर ; तिमीलाई नभेट्टाए तापनि तिम्रो प्रेमाग्नि-दहनमा दग्ध भएर शुद्ध भएँ- यही सार्थकता, हुन्छ मेरो जीवन-अलखा त्यसै भयो इह जीवनमा तिम्रो प्रेमको तीतो मात्र चाखें । |
दतिवन Washerman’s Plant (Achyranthes aspera अपामार्ग): Benefits, Uses, and Medicinal Properties
Kooth (Saussurea Lappa) – कूठ Benefits, Uses, and Medicinal Properties of Costus Root
काने झार Commeline Benghalensis (Kane Jhaar) – Medicinal Uses, Benefits, and Overview
गिँदरी Premna Serratifolia L. (Gindari): Benefits, Medicinal Uses, and Importance
पाञ्चान Ougeinia oojeinensis (Paanchan): तिनिश Medicinal Uses, Benefits, and Ecological Importance
बोके टिमुर Zanthoxylum Armatum (Boke Timur) Benefits, Uses, and Medicinal Properties
ठूलो नीम Thulo Neem: महारूख Medicinal Benefits, Uses, and Natural Remedies
सिउँडी Siudi (Euphorbia Neriifolia) Uses, Benefits, Side Effects, and Medicinal Properties
काठेकार, फर्कफल, काठआँवली, Averrhoe acida :
Kaaulo, काउलो, कोह, नाकेम, नेपाली अर्जुन, Kaulo Arjuna, Machilus dutbiei
Kaalo Punarnawaa, कालो पुनर्नवा, Black Patagon
Seti Kareli, सेती करेली, तितेकरेली राम्री, तिताकरेल, Bitter Gourd
Thulo Pahelo Kapaas, ठूलो पहेँलो कपास बिरुवा, Cotton Yellow, Gossypiun birsutam
Kapas, कपास, सूत्रपुष्प, Cotton, Gossypiun herbaceum
Thulo Karkalo, ठूलो कर्कलो, मानकन्द, माने Gaint Taro, Alocaria species
Alocaria speciesThulo Karkaloठूलो कर्कलोमानकन्दमाने Gaint Taro
Katahar, कटहर, Artocarpus beterophyllus
Bans Bata Baneko Kaagaj, बाँसबाट बनेको कागज, Paper From Bamboo
Nepali Speaking Practice through Books in Hindi and English
Master Hindi Speaking Through Indian Schools: Practical Phrases with Nepali and English Translations
Master Hindi Speaking with Indian Railways: Practical Phrases with Nepali and English Translations
Learn Nepali with Mobile Phone Conversations including Hindi and English Translations
Master Hindi Speaking: Practice Through Movie information with Nepali and English Translations
Famous poem Of Upendra Subba उपेन्द्र सुब्बाका केही कबिताहरु
Some Top poem of Pandit Udayananda Aryal पं. उदयानन्द अर्ज्यालका केही कबिताहरु
Some Top Poem Of Ishwar Ballav, ईश्वरवल्लभका केही चर्चित कबिताहरु
Some Best Poem of Indira Prasai इन्दिरा प्रसाईका केही कबिताहरु
Some Best Poem Of Aahuti आहुतिका केही कबिताहरु
Some Beautiful Poem Of Momila मोमिलाका केही उत्कृष्ट कबिताहरु
Top Ten Poems Of R M Dangol आर. एम. डङ्गोल का केही कबिताहरु
Some Beautiful Poem Of Ashesh Malla अशेष मल्लका केही कबिताहरु
Some Best Poem Of Ambar Gurung अम्बर गुरुङका केही कबिताहरु
Top Ten Poems Of Amar Giri अमर गिरीका १० कबिताहरु
Some Best Poem Of Kedarman vyathit केदारमान व्यथितका केही कबिताहरु
Chhapakkai Phula PHulyo Nepali Song By Singers Kiran Gajmer, Melina Rai
Kunai Batoa Timi Yeklai -BY singers Itu Jojiju, Ram Bhakta Jojiju
Maaya Raichha Ra By singer Kali Prasad Baskota, Sadeekshya Kattel
Manoj Raj Songs Lyrics "Kaliyug Ma Nasha" "Aaja Bholi" "Yasto Euta Katha Raichha"
Nepali Lyrics Of Unko Priti Pahile Ho Ki By Singer : Prabin Bedwal, Rachana Rimal
Nira Singer : Kali Prasad Baskota
Rabin Sharma Top songs lyrics and chords collection
Sanjeev Singh All Hits songs lyrics and chords collection
Top three Song Lyrics Of Sukmit Gurung "Pal Pal Timrai" "O Mero Priyatam" "Chiso Batas Le"